Radničkine trhy

6. – 7. September 2024
Nádvorie Starej Radnice

Radničkine trhy vstupujú do svojho 24. ročníka. Počas tohto obdobia sa nám podarilo podporiť stovky ľudí so zdravotným znevýhodnením na ceste za prácou a nezávislosťou. Oslávte spolu s nami takmer štvrť storočnicu spolu s príbehmi talentov ľudí so znevýhodnením, ktorí sú často svojimi zručnosťami a záľubami výnimoční. Aj o tom budú tohtoročné Radničkine trhy 2024 .

PROGRAM

6. SEPTEMBER (PIATOK)

Moderuje Katka Brychtová

Téma: „Zo starého nové“. 

11:00 Otvorenie Radničkiných trhov 2024Bubnová šou – Campana Batucada

13:00 Výnimoční a jedineční – príbehy zamestnancov a ich zamestnávateľov

15:00 Ľudová hudba Andreja Záhorca

16:00 Sociálne divadlo hopi hope – Zvonár z Dómu sv. Alžbety

7. SEPTEMBER (SOBOTA)

9:00 – 17:00 Predajné trhy. Vystavuje 25 chránených dielní, sociálnych podnikov a sociálnych služieb.

15:00 Skupina Bon – Bon trio – Petra Humeňanská – šansóny a iné piesne

Sprievodný program „Príbeh môjho talentu”


10:00 Výstava obrazov z pracovnej terapie – Radostná mantra
 .
Nádvorie Starej radnice a Radnička. Vystavujú klienti Podporného kruhu, Inklúzia, Rehabilitačné stredisko pod vedením Petra Kršáka.

11:00 Portrétuje Danka Hroncová. Nádvorie Starej radnice

13:00 Okamihy a záblesky. Nevšedné fotografie všednej reality Hanky Lörinczovej. Upútavka k otvoreniu výstavy fotografií v priestoroch Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím.


Prečo sme Radničkine trhy založili a každý rok ich organizujeme? Tu je 8 hlavných dôvodov.

1. Čo je cieľom Radničkiných trhov?

Cieľom Radničkiných trhov je zviditeľniť prácu občanov so zdravotným postihnutím, ale najmä osloviť zamestnávateľov, firmy, spoločnosti, aby využili možnosť zákona, ktorý im umožňuje zamestnať príslušný počet zdravotne postihnutých občanov, prípadne zadať zákazku chráneným dielňam.

2. Prečo je dôležité podporovať chránené dielne a prácu občanov so zdravotným postihnutím?

Vychádzame z toho, že práca je príležitosť pre všetkých ľudí, prináša im peniaze, rozvoj, úspech a vzťahy. Aj pre ľudí so zdravotným postihnutím je teda šancou získať nové zručnosti, schopnosti, kariérny rast a nezávislosť.

3. Je dôležité, aby bol v tejto podpore aktívny aj štát?

Áno. Ak je človek umiestnený v ústave, štát na neho platí viac ako 1 000 EUR mesačne. Ak pracuje, je platcom dane. Na Radničkiných trhoch už pätnásť rokov vedľa seba vystavujú pracovníci so zdravotným postihnutím z chránených dielní a klienti z domovov sociálnych služieb, ktorí sú schopní pracovať.

4. Čo pre občanov so zdravotným postihnutým znamená pracovať a byť zamestnaný?

Je dôležité dať týmto ľuďom šancu, nediskriminovať ich. Aj oni majú právo na komunitný život, tak ako ja a ty. A komunitný život to je práca, bývanie a voľný čas, nie život v inštitúcii, kde sú viacerí na izbe, kde nemajú súkromie a sú organizovaní v aktivitách, dennom režime…

5. Ako upravuje legislatíva EÚ zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím?

Dohovor o právach občanov so zdravotným postihnutím, ktorý SR ratifikovala, jasne formuluje právo na komunitný život, na primerané vzdelanie a zamestnanie. V zákone o službách zamestnanosti sú aktívne nástroje vo forme chránenej dielne a agentúry podporovaného zamestnávania. Práve tieto dva nástroje môžu riešiť zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Chránené dielne však len prežívajú a agentúry podporovaného zamestnávania majú problémy s fungovaním.

6. Aké problémy dnes riešia agentúry podporovaného zamestnávania?

Dnes ich nikto nefinancuje, živoria, a pritom štát by ich mohol outsourcovať – zadať im prácu, aby vytiahli z evidencie nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Miera dlhodobej nezamestnanosti je u nás najvyššia v Európskej únii, ale štát to nerieši. Neexistujú žiadne programy pre dlhodobo nezamestnaných, a pritom agentúry podporovaného zamestnávania to majú podľa zákona priamo v náplni – pomáhať zdravotne postihnutým a dlhodobo nezamestnaným zamestnať sa.

Dnes ich nikto nefinancuje, živoria, a pritom štát by ich mohol outsourcovať – zadať im prácu, aby vytiahli z evidencie nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Miera dlhodobej nezamestnanosti je u nás najvyššia v Európskej únii, ale štát to nerieši. Neexistujú žiadne programy pre dlhodobo nezamestnaných, a pritom agentúry podporovaného zamestnávania to majú podľa zákona priamo v náplni – pomáhať zdravotne postihnutým a dlhodobo nezamestnaným zamestnať sa.

7. S akými problémami sa dnes stretávajú chránené dielne?

Chránené dielne majú na trhu práce rovnakú pozíciu ako zamestnávatelia, ktorí nezamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím, ale nie sú schopné týmto firmám konkurovať, či už kvalitou, alebo kvantitou ponúkaných výrobkov. Aj keď chránené dielne dosiahnu požadovanú kvalitu a kvantitu, potrebujú na to oveľa viac pracovného času, často musia rátať s väčšou práceneschopnosťou a prispôsobovaním výroby aktuálnemu stavu zdravotne postihnutých zamestnancov, čo zároveň zvyšuje cenu výrobku alebo služby. Povinné plnenie zadávania zákazky je pre chránené dielne v regiónoch s málo rozvinutým priemyslom, prípadne s malým množstvom veľkých firiem, finančne veľmi zaťažujúce, pretože manažment, ak chce zabezpečiť výrobu, je nútený vycestovať prevažne do veľkých miest. Bolo by vhodné, aby štátna správa a samospráva viac spolupracovali s chránenými dielňami, a aby im zadávanie zákaziek chráneným dielňam vyplývalo zo zákona.

8. Aké ďalšie kroky možno od iniciatívy Radničkine trhy očakávať?

Potrebujeme otvoriť diskusiu o komunitnej a nie inštitucionálnej podpore ľudí so zdravotným postihnutím. Žiť v komunite znamená mať prácu, bývanie a môcť využiť svoj voľný čas podľa vlastných záujmov a predstáv.